10. kapitola
Ježiš — Dobrý pastier
1„Amen, amen, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca dverami, ale prelieza inokadiaľ, je zlodej a zbojník.2Kto však vchádza dverami, je pastier oviec.3Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich.4Keď vyženie všetky svoje ovce, ide pred nimi a ony ho nasledujú, lebo poznajú jeho hlas.5Cudzieho však nebudú nasledovať, ale ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“6Ježiš im povedal toto prirovnanie, oni však nepochopili, o čom im to hovoril.7Ježiš im znova povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Ja som dvere k ovciam.8Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali.9Ja som dvere. Kto vojde cezo mňa, bude spasený. Bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.10Zlodej prichádza, len aby kradol, zbíjal a hubil. Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.11Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce.12Nájomník a ten, kto nie je pastier a ovce nie sú jeho, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká. A vlk ich chytá a rozháňa.13Veď on je len nájomník a nezáleží mu na ovciach.14Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa.15Ako mňa pozná Otec, aj ja poznám Otca a svoj život dávam za ovce.16Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť. Budú počúvať môj hlas a bude jedno stádo a jeden pastier.17Otec ma preto miluje, že dávam svoj život, aby som ho opäť prijal.18Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať. Taký príkaz som dostal od svojho Otca.“19Pre tieto slová zasa nastala roztržka medzi Židmi.20Mnohí z nich hovorili: „Je posadnutý a šalie. Čo ho počúvate?“21Iní zasa namietali: „To nie sú reči posadnutého. Môže azda démon otvárať oči slepým?“Ježiš na sviatkoch Posvätenia chrámu
22V Jeruzaleme boli vtedy sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima.23Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovej stĺpovej sieni.24Obstúpili ho Židia a povedali mu: „Dokedy nás chceš ešte držať v napätí? Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene!“25Ježiš im odpovedal: „Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré ja konám v mene svojho Otca, svedčia o mne.26Ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec.27Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú.28Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky.29Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší než všetci, a nikto ich nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky.30Ja a Otec sme jedno.“31Židia znova zdvihli kamene, aby ho kameňovali.32Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca, pre ktorý z nich ma kameňujete?“33Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie a preto, že sa robíš Bohom, hoci si len človek.“34Ježiš im odpovedal: „Či vo vašom Zákone nie je napísané: Ja som povedal: Bohovia ste?35Ak nazval bohmi tých, ku ktorým zaznelo Božie slovo — a Písmo nemožno zrušiť! —,36ako teda, že tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet, hovoríte: ‚Rúhaš sa!‘ len preto, že som povedal: ‚Som Boží Syn?‘37Ak nekonám skutky svojho Otca, neverte mi.38Ale ak ich konám, aj keď neveríte mne, verte tým skutkom, aby ste spoznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi.“39Tu ho znova chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.40Opäť odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján pôvodne krstil, a zostal tam.41Mnohí prišli za ním a hovorili: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo o ňom Ján povedal, je pravda.“42A mnohí tam v neho uverili.